O nás

Môj a Danielov príbeh sa začal písať na strednej obchodnej škole kde sme obaja študovali.

Vlastne nie počkať… začal sa ešte trošku skôr. V autobuse. Keď sa stretli pohľady dvoch ,,úplne cudzích” ľudí, ktorí ale mali pocit, akoby sa poznali roky. Na ten pohľad nezabudne ani jeden z nás. Silno sa do nás zapísal… Ak chceš kompletnú dlhú verziu príbehu, pokračuj v čítaní. V opačnom prípade preskoč až na posledný odstavec 😀 

Takže… potom sme sa stretli v škole. V tom období som ale mala iného partnera. S Danielom sme sa kamarátsky zoznámili a veľmi sme si sadli. Stretávali sme sa cez prestávky a rozprávali sme sa. Naše rozhovory boli vždy niečím zaujímavé, výnimočné a hĺbavé. Tie konverzácie boli proste unikátne a veľmi nás bavili.

Keďže obaja sme boli ambiciózni a chceli sme od života viac. Ja som sa odsťahovala od rodičov v 18tke a šla som si za svojim. Preč z prostredia, ktoré má nechápalo a v podstate stopovalo. Chcela som vyletieť, starať sa o seba sama a budovať život podľa seba. Aj keď to bol náročný krok, nikdy som to neľutovala, pretože ma to zocelilo a ukázalo mi to, že ak niečo v živote skutočne chcem, tak to aj dokážem.

Medzi mnou a Danielom sa vďaka rozhovorom vytvorilo silné priateľské puto a užívali sme si spoločne strávený čas. Nič ,,viac” medzi nami ale nebolo… ani jeden z nás sa o nič nepokúšal.

Ubehlo nejaké obdobie, avšak zrazu sa niečo stalo. Daniel nechodil do školy a neodpovedal na správy. Trvalo to podozrivo dlho, až som si jedného dňa prečítala na Facebooku status, ktorý pridal. Celé to bolo akosi nezrozumiteľné, bolo tam množstvo chýb a vyzeralo to ako zlý vtip. Daniel napísal, že mal veľmi vážnu autonehodu. Prežil len zázrakom a stratil pamäť. Pamätal si len najbližšiu rodinu. Všetko a všetci ostatní boli z jeho hlavy fuč. Ospravedlňoval sa takto hromadne všetkým, ak náhodou na niečo dôležité zabudol.

Zamrazilo ma. Naozaj som tomu nechcela veriť, myslela som si, že je to nevydarený vtip a zároveň som sa bála predstavy, že by to mohla byť pravda. Zmohla som sa len napísať do komentára pod ten status : ,,DANIEL!!!” Postupne mi začalo dochádzať, že to bude zrejme pravda.

Asi o 2 dni na to mi od Daniela prišla správa: ,,neviem kto si, ale príď za mnou.” ,,Uff, to ako vážne? A kam??” Spýtala som sa… Daniel ani nevedel kde sa presne nachádza. Pretože jeho stav bol naozaj veľmi vážny… opuch mozgu, … 16 zlomenín, odtrhnuté ucho, a o nohu neprišiel fakt len ako zázrakom. Lekári pripravovali rodinu na najhoršie. Ale on zabojoval.

Cez známu – sestričku v nemocnici som sa dopátrala kde presne leží a šla som za ním. Bolo to na jiske, kde mohla ísť len najbližšia rodina. Tak som zaklamala, že som jeho sestra. Pustili ma za ním so slovami: ,,Daniel, prišla ťa pozrieť tvoja sestra.” 

Daniel sa na mňa začudovane pozrel, netušil, že má aj sestru a mrzelo ho, že si na mňa nespomenul. Spýtal sa ma, či som jeho sestra, odpovedala som že nie a povedala som mu kto som. (Neskôr, keď sme už boli spolu mi povedal, že sa mu uľavilo, keď som povedala, že nie som jeho sestra, pretože som sa mu páčila a prišlo mu čudné, že by sa mu páčila vlastná sestra 😀 ) 

Chvíľu sme sa rozprávali, ale on si na mňa nespomenul. Odišla som. Bola som smutná, pretože som prichádzala o priateľa a blízkeho človeka. Ale nestrácala som nádej. Verila som, že sa z toho dostane.

Po nejakej dobe mi od Daniela prišla správa, že už so mnou viac nechce byť v kontakte. Že si ma jednoducho nepamätá. Hotovo, koniec. To ako vážne? Takto to skončí? Cítila som veľký smútok a zároveň beznádej, pretože som mu nijako nemohla pripomenúť to výnimočné puto, ktoré sme spolu mali. Dal mi iba chladné ,,zbohom” a ja som nemohla urobiť nič iné, len sa s tým postupne zmieriť. (Neskôr, keď sme už boli spolu, mi Daniel vysvetlil, že to urobil preto, že si myslel, že v čase, keď sme boli kamaráti ma chcel on a trápil sa tým, že som mala iný vzťah. Nepamätal si nič a tak si myslel, že bude lepšie, keď sa radšej takto emočne ,,ochráni” pred nejakou prípadnou bolesťou z toho, že mám iného partnera. Tak ma proste odstrihol.)

Dni, týždne a mesiace bežali. Medzitým som sa ja rozišla s tým pôvodným partnerom. Môj život pokračoval až mi jedného dňa prišla správa od Daniela. Nikdy na ten deň a na tú správu nezabudnem. Bolo tam: ,,VANES, spomenul som si”

Niečo vo mne sa rozžiarilo. Tá radosť bola silná a pritom jemná. Daniel sa dal úplne dokopy, pamäť sa mu postupne vracala, aj keď niekoré spomienky ostali navždy zabudnuté. Konečne sme sa stretli…a vlastne odvtedy sme stále spolu. Prešli sme krásnu, ale často aj náročnú cestu.

Odišli sme pracovať do Anglicka, kde sme obaja pochopili, že cesta zamestnania nie je pre nás. Zapáčil sa nám online priestor a tak sme začali budovať našu online komunitu prostredníctvom blogu na témy sebarozvoja, keďže sme si v živote prešli mnohými vecami, ktoré nás posilnili a vďaka ktorým sme pochopili, že správne nastavená myseľ je základ každého úspechu! Naše sociálne siete rástli vo veľkom. Veľmi nás to bavilo, avšak zatiaľ nezarábalo a na druhej strane bolo zamestnanie, ktoré zarábalo, ale veľmi ubíjalo.

Po roku manuálnej práce v Anglických skladoch sme si povedali, že stačí a že ideme domov. Netušili sme, čo budeme robiť…  vrátili sme sa na Slovensko a nemali sme vôbec ,,nič”. Len pár odložených peňazí. 

V tomto období sme k nám zavolali ďalšiu krásnu bytosť- dcérku Elizabeth. Daniel si našiel prácu ako HR a ja som počas tehotenstva rozbiehala naše podnikanie – internetový obchod. Našťastie sa Daniel v práci nemusel dlho ohriať a asi po 7 mesiacoch dal výpoveď. Odvtedy sa obaja naplno venujeme podnikaniu a výchove našej krásnej dcérky. 

Naše poslanie pomáhať ľuďom, otvárať im oči, ukazovať inú perspektívu, zdieľať svoje skúsenosti a búrať bloky, či limitujúce presvedčenia sa naplno transformovalo do podoby, ktorú vidíš na našich sociálnych sieťach či na tomto webe. 

Veríme, že sme prišli na tento svet, aby sme si to užili. Sme presvedčení o tom, že každý z nás má tvorbu svojej reality vo vlastných rukách.

Ja a Daniel sme sa rozhodli žiť život, aký sa nám páči a ukazovat ďalším ľuďom, že je to možné a učiť ich princípy toho, ako správne nastaviť svoju myseľ. Ponúkame to aj Tebe. Pretože čokoľvek chceme dosiahnuť, čokoľvek chceme vytvoriť, alebo kamkoľvek sa chceme posunúť, VŽDY musím začať vo svojej mysli. Práca na sebe a investovanie do seba je ten najväčší dar, ktorý môžme sami sebe dopriať. A nám bude cťou, ak Ťa na ceste rastu budeme môcť sprevádzať práve my!

Tešíme sa na spoluprácu 🙂
S láskou
Vanes a Daniel

close
Získajte zDARma e-book ,,10 tajomstiev, prečo majú niektorí ľudia viac šťastia ako ostatní“

Neposielame žiadny SPAM